|
Informačné panely o litmanovských rukopisoch z 18. storočia
Cyrilská písomná tradícia zohráva významnú úlohu v dejinách
slovenskej kultúry, lebo sa v nej spája kultúrny obraz modernej spoločnosti s
cyrilo-metodským dedičstvom.
25. júla 2015 sa počas Litmanovských slávností podarilo
formou informačných panelov prezentovať vybrané ukážky rukopisov, ktoré sú
súčasťou výskumných zámerov riešenia projektu APVV-14-0029 s názvom Cyrilské
písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia. Prezentované rukopisné texty
pamiatok vznikli v Litmanovej v 18. storočí a tvoria dve rukopisné zbierky
textov. Litmanovské cyrilské rukopisné zbierky textov zahrnujú životy svätých,
napr. sv. Barbory, apoštola Andreja, Kozmu a Damiána, či Antona Pustovníka.
Obsahujú aj súbor kázní, exempiel, mravoučných poučení, ktoré obohatené
miestnymi reáliami vysvetľujú základné kresťanské pravdy. Takéto zbierky textov
slúžili predovšetkým pri vzdelávaní veriacich v nedeľných školách i vzdelávacích
krúžkoch.
Prezentácia rukopisných pamiatok sa stretla s veľkým
záujmom miestnych obyvateľov v Litmanovej. Sama existencia rukopisných textov
tohto druhu z 18. storočia svedčí nielen o vysokom stupni kultúrneho a
duchovného života regiónu, ale zároveň umocňuje kultúrne povedomie obyvateľstva
tohto regiónu Slovenska a jeho spätosť s byzantsko-slovanskou tradíciou.
Žiadosť o kňaza do obce Litmanová z roku 1796
My nižey podepsane richtar, priſažne, y cela obec
Littmanowſka w panſtvÿ Kemerälnim Lobownianſskim
lezica, w provincii ſpiſkey: gednemu každemu, gak
wiſſey, tak take niſſeg hodnoſtÿ, aneb werhnoſtÿ a negwic
prewelebneg duchowneg, y komu ſe wedetÿ prinalezÿ,
zgewne a znamo činime timto ſwedectwim naſſim: že
ponewač naſſ prewelebnÿ a prečeſtnÿ pan farar a duſſÿ
naſſich paſſicÿ paſtir Basilius Viszloczky ſe pred naſſu
obcu natoliko ponižity račil, že naſ hodnih učinil, že
ſwu wlaſtnu duchownu perſonu ſpolu ſhromadenu
obec nadſſtiwitÿ nam horce a žaloſtliwe predložice:
gakim ſpusobem tenže naſſ duchovnÿ paſtir, kterÿ naſ
ÿ naſſich predotcoch podle uſtanoveni cirkwi naſſeg
ſtarokatolickeg werne ſprawedliwe a neukonano bez
wſſeckeg merſkoſtÿ, negmenſſeg pochibi, a poſkwernenÿ,
naſſu duchownu za 35. roky paſawal, a naſ nakermowal,
wčil ale, na ſwe ſtarſſe dni namiſto poteſſenÿ nie gineho
len toliko prenaſledowanÿ ſkuſowati muſi: ſ ktereg pričinÿ
tehdÿ, proſi prewelebni a prečeſtnÿ pan farar, abÿ gemu
obec tato ſwedectwÿ take gake o wſſem zaſlužil piſemne
widalo:
Ponevač ale wec ſprawedliwe a ſluſſne žadagica žadnim
ſpusobem ſe odeprety niemuže: ſteg tehty pričinÿ
wiſwetlugeme; tohože duchowneho paſtira ſwich wecah
duchownich cilÿ naukÿ kreſtianskeg gednemu každemu
ſtarſſemu y mladſſemu pilne a opaterne wikonanich
ſlowem wſſecko to čo ſe duchownemu činiti naležÿ,
gak wedne tak w nocÿ ze wſſetku pilnoſtiu wždÿ
wikonawal, každeho wetſſeho, aneb menſſeho dobrim
prikladem ſwim duchownem predeſſel, ano podle ſtawu
duchowneho ÿ karal, treſtal, ÿ ſkerz werchnost političnu
podle preſtupkach, a zaſluchi karati dal, co wic cirkew
naſſu obecnu |
Manebſſto chram Božÿ ſkerz interceſsiu swogu abÿ ſe
nowi wiſtawil u ſwetſkeg werhnoſti wipracowal a noy pod ſwu opaternoſtiu wiſtawil, wecÿ ale do chramu
Božieho prinaležice, a na ozdobu chramu tohože Božiho
ſ welkim ſwim uſilowanim ſerzowal a do chwalitebneho
poriadku prineſſel a ſprowadil, čo wic: ſwe pilne
opaternſtÿ pri wiſtawenÿ naſſeho hramu božiho ſam w
persone opatrowati a na wſſecko pozor dati, cilÿ predcilÿ popolednim čaſem opatriti, a do poriadku priweſtÿ
nikdÿ nezanedbawal, ale wſſecko to, co na ozdobenÿ
a zlepčenymÿ cerkwi ſ negwetſſim poteſſenim naſſim
neſmirne wikonawal; gedneho každeho gak mladeho
tak ſtareho do negmožnegſſeg pomocÿ wiſtawenÿ
hramu božiho duhowne napominal. Zwonÿ na wežu ſ
pomocu obcÿ tegto wiprowadil a ſerzowal; faru do ſtawu
dostateneho kelčikem ſwogim wlaſſnim wiſtawil. Ano
gednim ſlowem mluwice wſſecko to co ſe koſtela ÿ farÿ
za deržania a negwic opaternoſtÿ ſweg duhowneg dotiče,
žadneg ÿ negmenſſeg pochibÿ, aneb žalobÿ nemagice ale
owſſem wſſetckeÿ pochwalÿ a ſluſſneho od naſ podekovanÿ
zaſlužice, hoden geſt ÿ odſluženÿ duchowneho naſſeho.
Ponewač ale wirozumeno geſt, že duchowneho naſſeho
prewelebna werhnoſt ginde kde pre negake nedoſtatečne
pričinÿ, a ſnad ſkerz negakeho nepritela ſweho preložitÿ
miloſtiwo učinitÿ račila: naprotiw ktereg premenÿ nielen
proteſſtatiu naſſu ukladame: ale owſſem negpokornegſſÿ
inſtugeme: abÿ naſſ duhownÿ ſe nepoſkwerneno a
neporuſſeno w naſſeg obci zaderžawal a zatrimawal,
abÿ tenže kde mlade weky ſwe hwalitebne a cti hodne
bez wſſeckeg pochibi, ale tÿm wic ſweg wetſſu pochwalu
duchownu utratil, ÿ ſtare dni ſwe abi u naſ ſtrawil, a wek
ſwug ſupelne končil, ſ kterim gak predtim, tak buducnim
čaſem wždi gakſſto pričinÿ žadneg na nim |
nemagice ſupelne contentni pozustawal a geho stit
welebit a pre geho dobro mrawne ÿ chwalitebne zaſluhi
do upelneg ſmerti geho a naſſeg neporuſſene abÿ zuſtawal,
chceme a konečne žadame.
Pre ktereg wecÿ wekſſu giſtotu a hodnowernoſt ačkolwek
piſatÿ neznagice, nelen gmenami naſſimi ſkerz ſpiſara
naſſeho priſažneho wiznačenimÿ a wlaſtnima rukami
naſſima znamenim kiže znamenne a ſwedomi wipiſano
ale ano ÿ pečetu naſſu richtarsku w pritomnoſtÿ ÿ
znamenitegſſich a perwnich obcich lidÿ a obiwateluw,
defensiu honoru ſweho napoſkwerneno zahowania
naſſemu hore menowanemu duchownemu; potwrzenÿ
Atstat widawame.
W Littmanoweg dne 15ho Jnuara 1796ho. Ioan Korczik
Richtar †, Varhol Kolacs priſažnÿ †, Jurko Hurkala
priſažnÿ †, Vaſko Karpiak priſažnÿ †, Marko Halama
priſažnÿ †, Hric Hlinka Koſtelnik †, Ivan Vocskowich
obiwatel Littmanowszkÿ †, Ÿ cela obecz Littmanowszka
|
Mgr. Mária Strýčková, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
V rámci projektu APVV-14-0029 CyrSlav
Prevzaté z edície Žeňuch, Peter: Источники византийско-славянской
традиции и культуры в Словакии / Pramene k byzantsko-slovanskej tradícii a
kultúre na Slovensku. Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. Vol. IV.
Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV / Pontificio Istituto Orientale /
Slovenský komitét slavistov / Centrum spirituality Východ-Západ Michala
Lacka, 2013. 482 s.
Litmanovské rukopisné zbierky Štefana Hlinku
Litmanovská rukopisná zbierka výkladov a ponaučení Štefana Hlinku „A“ z 18.
storočia
Ponaučenia slúžili na vzdelávanie jednoduchých veriacich predovšetkým v
nedeľných školách, či vzdelávacích krúžkoch. Námety sa preberali z evanjeliových
perikop a boli prostriedkom pri vykladaní Biblie, pri štúdiu cirkevných dejín i
pri príprave kázní. Rukopisné zborníky popri výkladoch evanjelií a ponaučeniach
na nedele a sviatky Pána, Bohorodičky a svätých obsahovali aj poučenia od otcov
cirkvi i rozličné legendické, historické i ľudové rozprávania. Existencia
takejto tvorby svedčí o kultúrnom i spoločenskom rozvoji miestneho duchovenstva
i veriacich. V edícii Monumenta byzantino-slavica et latina SLovaciae sa
nachádza aj prepis výkladu O divných ľudských národoch, kde vysvetľuje a opisuje
napr. satyrov, teda ľudí žijúcich na skalách, ktorí sú rýchlejšich ako zver, či
arimaskov, ľudí v tatárskych krajinách s jedným okom na čele a i.
Rukopis sa uchováva v Oddelení rukopisných fondov a textológie Ústavu literatúry
T. G. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve. Digitálna kópia sa
nachádza v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.
Litmanovská rukopisná zbierka životov svätých a výkladov Štefana Hlinku „B“ z
18. storočia
Rukopisný súbor textov je utvorený z rozličných rozprávaní a výkladov,
mravoučných ponaučení a kázní, ktoré formou príbehov a rozprávaní vysvetľujú
základné kresťanské pravdy. Najčastejšie takéto zborníky vznikali ako odpisy z
viacerých predlôh, často sa aktualizovali a dopĺňali, a tak sa do textov
jednotlivých rozprávaní dostali miestne kultúrno-spoločenské reálie.
V tejto zbierke textov vykladá sa nachádzajú životy vybraných svätých, napr. sv.
Barbory, apoštola Andreja, Kozmu a Damiána, či Antona. V edícii Monumenta
byzantino-slavica et latina Slovaciae IV. : Pramene k byzantsko-slovanskej
tradícii a kultúre na Slovensku (2013) sa nachádza prepísany cestopis O Tibete
alebo o znovuobjavenom svete v Ázii, západnej časti sveta. Rukopisná zbierka je
uložená v Oddelení rukopisných fondov a textológie Ústavu literatúry T. G.
Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny v Kyjeve. Digitálna kópia rukopisu sa
uchováva v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.
Posledná úprava webu: 22.1.2018
|