Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia
Cyrillic Literature in Slovakia until the End of 18 Century
Evidenčné číslo projektu: APVV-14-0029
Trvanie projektu: 1. 7. 2015 – 30.
6. 2019
Cieľom projektu je širokej odbornej i laickej verejnosti poskytnúť
systematizujúci a ucelený pohľad na cyrilskú písomnú kultúru v historickej
Mukačevskej eparchii s dôrazom na účasť slovenského kultúrneho horizontu do
konca 18. storočia.
Cyrilské písomníctvo byzantsko-slovanskej
tradície na Slovensku sa utváralo v súvislosti s
kultúrno-historickými procesmi. Projekt sa zameriava na
interdisciplinárny výskum a na prezentáciu cyrilskej písomnej
kultúry na Slovensku do konca 18. storočia, ktorá je tiež
neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. V rámci
riešenia projektu sa identifikujú zdroje podmieňujúce národné a
kultúrno-konfesionálne procesy súvisiace s kultúrnym rozvojom
byzantskej cirkvi slovanskej tradície v Karpatoch. Rozšírenie
cyrilskej písomnej kultúry v celom karpatskom areáli poukazuje na
dlhodobý proces, ktorý sa tu realizoval práve vďaka priamym
kontaktom so slovanským Juhom i Východom. Osobitnú úlohu pritom
zohrali vlastné duchovné a nábožensko-kultúrne zdroje.
Osobitú dynamiku tieto procesy získali v kontexte s
cyrilo-metodským kultúrnym dedičstvom, s kolonizáciou na valašskom práve,
užhorodskou cirkevnou úniou a jej dôsledkami a s kánonickým zriadením
Mukačevskej eparchie. S týmito historickými medzníkmi úzko súvisia aj jednotlivé
etapy rozvoja písomníctva byzantsko-slovanského obradu v tomto historickom
regióne strednej Európy.
Písomnosti liturgického, apologetického, edukačného,
homiletického, katechetického, polemického, administratívnoprávneho i
mimoliturgického charakteru predstavujú doteraz málo známe prostredie, ktoré
významne vplývalo na rozvoj kultúrneho povedomia nositeľov byzantskej tradície
na Slovensku. Osobitnú zložku tvoria aj preklady biblických perikop do reči
ľudu, ktoré vyvrcholili vydaním celej Biblie pre potreby veriacich byzantského
obradu slovanskej tradície v Uhorsku. Biblia sa pritom vníma ako preukazný znak
kultúrnej identity spoločenstva.
Cyrilská písomná kultúra a cyrilo-metodská tradícia
Cyrilská písomná tradícia zohráva v dejinách slovenskej
písomnej kultúry významnú rolu. Vníma sa ako výraz napojenia na cyrilo-metodskú
tradíciu. Ukazuje sa však, že uplatnenie sa cyrilských písomností v prostredí
historickej Mukačevskej eparchie s presahmi do slovenského kultúrneho prostredia
je oveľa širšie.
Hoci súbor skúmaných cyrilských prameňov tvoria prevažne
rukopisné texty, ktoré vznikli do konca 18. storočia, práve toto obdobie možno
pokladať za dôležitý historický medzník, ktorý súvisí nielen s kánonickým
zriadením Mukačevskej eparchie v roku 1771. V širšom časovom horizonte sa tento
medzník pokladá aj za obdobie inštitucionalizácie cyrilskej písomnej kultúry v
rozličných sférach života spoločnosti ovplyvnenej byzantsko-slovanským obradom.
Projekt – veríme – definitívne vyvráti hypotézy o začlenení cyrilskej písomnej
tradície v Karpatoch iba do kontextu jednej tradície, a že ukáže, že cyrilská
písomná kultúra patrí všetkým zúčastneným jazykovo-etnickým spoločenstvám
žijúcim v prostredí historickej Mukačevskej eparchie. Tvrdenia o rigoróznom
zaradení cyrilských písomností karpatskej proveniencie iba do východoslovanského
prostredia sa objavujú napríklad v prácach opisujúcich iba čiastkové súvislosti.
V súčasnosti však už treba takýto prístup pokladať za neudržateľný, a preto je
potrebný nový komplexný, analyzujúci a systematizujúci pohľad na cyrilské
písomnosti, ktoré vznikali aj v blízkom vzťahu k slovenskej kultúre.
Spolupracujúce organizácie na projekte:
Slavistický ústav Jána Stanislava
Slovenskej akadémie vied
Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka
v Košiciach, pracovisko
Trnavskej univerzity
Aktuálnosť výskumnej problematiky
Výskum orientovaný na problematiku písomníctva
byzantsko-slovanskej tradície v regióne pod Karpatmi je v súčasnosti veľmi
aktuálny, najmä vzhľadom na iba čiastkové poznanie prameňov spätých s
rozvíjajúcim sa byzantsko-slovanským kultúrnym horizontom na Slovensku. Výskumnú
bázu písomností tvoria predovšetkým rukopisné pramene uložené v archívoch na
Slovensku, v Česku, na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rusku i v
Rumunsku. Mnohé z nich sú v digitalizovanej podobe už súčasťou elektronickej
zbierky, databázy textov byzantsko-slovanskej tradície v cirkevnoslovanskom i
latinskom jazyku, ktorá je uložená v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v
Bratislave. Databáza vznikala v spolupráci s Centrom spirituality Východ-Západ
Michala Lacka v Košiciach a Pápežským východným ústavom (Pontificio Istituto
Orientale) v Ríme. Prístup do týchto zbierok je otvorený najmä pre bádateľov
projektu a postupne sa na tejto stránke sprístupňujú aj transliterované prepisy
skúmaných textov. Súbor týchto písomností tvorí jedinečný materiál, ktorý
umožňuje poznať aj tento okruh písomníctva spätého s byzantsko-slovanským
kultúrno-religióznym prostredím.
Rozsiahlu zbierku textov tvoria liturgické texty i pamiatky
s naračným obsahom, v ktorých sa odráža miestna konfesionálna tradícia. Na
pozadí týchto pamiatok možno rekonštruovať aj dejiny miestnej cirkvi
byzantsko-slovanského obradu na Slovensku. Za všetky pamiatky treba spomenúť
vzácne cyrilské rukopisy z 15. storočia: evanjeliár z obce Baškovce a
Terebliansky Prológ, v ktorom sa nachádzajú fragmenty zo Života sv. Konštantína,
ďalej sú to rukopisné knihy ako Nižnotvarožský evanjeliár zo 16. storočia,
Humenský rukopisný zborník výkladov k evanjeliovým perikopám zo 17. storočia,
ladomírovské výklady k perikopám i nedávno objavený rukopis výkladov zo
Strážskeho z 18. storočia a mnoho ďalších rukopisov. Všetky pritom obsahujú
jazykové prvky miestnych slovenských i karpatských nárečí. Korpus cyrilských a
latinkou písaných pamiatok sa stal už zdrojom pre čiastkové monografické práce,
početné štúdie, prednášky i vedecko-pedagogickú a popularizačnú činnosť, ktorá
sa zameriavala na otázky vývinu národného jazyka a kultúry vo vzťahoch v širokom
spektre európskeho kultúrneho prostredia.
Výskum sa sústreďuje na tri okruhy písomníctva:
1. okruh –
liturgické, apokryfické a biblické texty,
2. okruh –
dobové výklady a komentáre k dejinám cirkvi, homiletická, katechetická,
apologetická a náučná spisba,
3. okruh –
zápisy rozprávačskej tradície, ľudové čítanie a zborníky mimoliturgickej
duchovnej tvorby.
Súčasťou výskumu je nielen rukopisný materiál, ale aj
cyrilské tlače z univerzitnej produkcie jezuitského trnavského a viedenského
okruhu cyrilských písomností.
Fázy riešenia projektu
Harmonogram riešenia projektu tvorí päť krokov, v rámci
ktorých sa uskutoční základný výskum a ktoré na seba logicky nadväzujú a
prekrývajú sa:
Prvú fázu projektu predstavuje výskum a komparácia prameňov
písomníctva byzantsko-slovanskej tradície historickej Mukačevskej eparchie v
pamäťových inštitúciách doma i v zahraničí, ktorá zahrnuje selekciu pramenného
materiálu obsiahnutého v elektronickej databáze v Slavistickom ústave Jána
Stanislava SAV a v archívoch na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Srbsku, v Česku i na
Slovensku.
Druhá fáza projektu predpokladá excerpciu pramenného
materiálu s cieľom filologickej a kultúrno-historickej analýzy. Uskutoční sa
transliterácia prameňov, priebežne bude prebiehať kolacionovanie a apretácia
prepísaných textov, ich komparácia s ostatnými archívnymi a digitalizovanými
historickými textami. Utvorí sa rámec pre komplexnú analýzu a systematizáciu
cyrilského písomníctva za účelom sprístupnenia prameňov prostredníctvom
internetovej stránky.
Tretia fáza zahrnuje prípravu diplomatickej a komentovanej
edície prameňa s názvom „Pravidlá svetského a cirkevného života“ zo začiatku 17.
storočia. Ide o ojedinelý a unikátny rukopisný pramenný materiál zachytávajúci
partikulárnu byzantsko-slovanskú tradíciu s presahmi do profánneho prostredia
vtedajšej uhorskej spoločnosti.
Štvrtou fázou projektu je príprava a realizácia
interdisciplinárnej medzinárodnej vedeckej konferencie, na ktorej odznejú
prednášky riešiteľov projektu a uskutoční sa medzinárodná vedecká oponentúra
výsledkov a zistení. Na medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencii
sa uskutoční prezentácia edície pamiatky.
Piata a záverečná fáza projektu je publikovanie výsledkov
riešenia projektu v podobe vedeckých štúdií v domácich i zahraničných
časopisoch. Najdôležitejším výstupom okrem edície prameňa bude po verejnej
oponentúre na vedeckej konferencii a následnej diskusii práve publikovanie
kolektívnej monografie a súboru vedeckých štúdií.
Posledná úprava webu: 22.1.2018
|