Zakladne informacie
Riesitelsky kolektiv
Publikacie
Pramenne materialy
Publicita
Kontaktne udaje
Spravy o cinnosti projektu
Agentura na podporu vyskumu a vyvoja

Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia
Cyrillic Literature in Slovakia until the End of 18 Century

Evidenčné číslo projektu: APVV-14-0029

Trvanie projektu: 1. 7. 2015 – 30. 6. 2019

Cieľom projektu je širokej odbornej i laickej verejnosti poskytnúť systematizujúci a ucelený pohľad na cyrilskú písomnú kultúru v historickej Mukačevskej eparchii s dôrazom na účasť slovenského kultúrneho horizontu do konca 18. storočia.

 

Cyrilské písomníctvo byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku sa utváralo v súvislosti s kultúrno-historickými procesmi. Projekt sa zameriava na interdisciplinárny výskum a na prezentáciu cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku do konca 18. storočia, ktorá je tiež neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. V rámci riešenia projektu sa identifikujú zdroje podmieňujúce národné a kultúrno-konfesionálne procesy súvisiace s kultúrnym rozvojom byzantskej cirkvi slovanskej tradície v Karpatoch. Rozšírenie cyrilskej písomnej kultúry v celom karpatskom areáli poukazuje na dlhodobý proces, ktorý sa tu realizoval práve vďaka priamym kontaktom so slovanským Juhom i Východom. Osobitnú úlohu pritom zohrali vlastné duchovné a nábožensko-kultúrne zdroje.

Osobitú dynamiku tieto procesy získali v kontexte s cyrilo-metodským kultúrnym dedičstvom, s kolonizáciou na valašskom práve, užhorodskou cirkevnou úniou a jej dôsledkami a s kánonickým zriadením Mukačevskej eparchie. S týmito historickými medzníkmi úzko súvisia aj jednotlivé etapy rozvoja písomníctva byzantsko-slovanského obradu v tomto historickom regióne strednej Európy.

Písomnosti liturgického, apologetického, edukačného, homiletického, katechetického, polemického, administratívnoprávneho i mimoliturgického charakteru predstavujú doteraz málo známe prostredie, ktoré významne vplývalo na rozvoj kultúrneho povedomia nositeľov byzantskej tradície na Slovensku. Osobitnú zložku tvoria aj preklady biblických perikop do reči ľudu, ktoré vyvrcholili vydaním celej Biblie pre potreby veriacich byzantského obradu slovanskej tradície v Uhorsku. Biblia sa pritom vníma ako preukazný znak kultúrnej identity spoločenstva.

 

Cyrilská písomná kultúra a cyrilo-metodská tradícia

Cyrilská písomná tradícia zohráva v dejinách slovenskej písomnej kultúry významnú rolu. Vníma sa ako výraz napojenia na cyrilo-metodskú tradíciu. Ukazuje sa však, že uplatnenie sa cyrilských písomností v prostredí historickej Mukačevskej eparchie s presahmi do slovenského kultúrneho prostredia je oveľa širšie.

Hoci súbor skúmaných cyrilských prameňov tvoria prevažne rukopisné texty, ktoré vznikli do konca 18. storočia, práve toto obdobie možno pokladať za dôležitý historický medzník, ktorý súvisí nielen s kánonickým zriadením Mukačevskej eparchie v roku 1771. V širšom časovom horizonte sa tento medzník pokladá aj za obdobie inštitucionalizácie cyrilskej písomnej kultúry v rozličných sférach života spoločnosti ovplyvnenej byzantsko-slovanským obradom. Projekt – veríme – definitívne vyvráti hypotézy o začlenení cyrilskej písomnej tradície v Karpatoch iba do kontextu jednej tradície, a že ukáže, že cyrilská písomná kultúra patrí všetkým zúčastneným jazykovo-etnickým spoločenstvám žijúcim v prostredí historickej Mukačevskej eparchie. Tvrdenia o rigoróznom zaradení cyrilských písomností karpatskej proveniencie iba do východoslovanského prostredia sa objavujú napríklad v prácach opisujúcich iba čiastkové súvislosti. V súčasnosti však už treba takýto prístup pokladať za neudržateľný, a preto je potrebný nový komplexný, analyzujúci a systematizujúci pohľad na cyrilské písomnosti, ktoré vznikali aj v blízkom vzťahu k slovenskej kultúre.

 

Spolupracujúce organizácie na projekte:

Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied

Centrum spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach, pracovisko Trnavskej univerzity

 

Aktuálnosť výskumnej problematiky

Výskum orientovaný na problematiku písomníctva byzantsko-slovanskej tradície v regióne pod Karpatmi je v súčasnosti veľmi aktuálny, najmä vzhľadom na iba čiastkové poznanie prameňov spätých s rozvíjajúcim sa byzantsko-slovanským kultúrnym horizontom na Slovensku. Výskumnú bázu písomností tvoria predovšetkým rukopisné pramene uložené v archívoch na Slovensku, v Česku, na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rusku i v Rumunsku. Mnohé z nich sú v digitalizovanej podobe už súčasťou elektronickej zbierky, databázy textov byzantsko-slovanskej tradície v cirkevnoslovanskom i latinskom jazyku, ktorá je uložená v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v Bratislave. Databáza vznikala v spolupráci s Centrom spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach a Pápežským východným ústavom (Pontificio Istituto Orientale) v Ríme. Prístup do týchto zbierok je otvorený najmä pre bádateľov projektu a postupne sa na tejto stránke sprístupňujú aj transliterované prepisy skúmaných textov. Súbor týchto písomností tvorí jedinečný materiál, ktorý umožňuje poznať aj tento okruh písomníctva spätého s byzantsko-slovanským kultúrno-religióznym prostredím.

Rozsiahlu zbierku textov tvoria liturgické texty i pamiatky s naračným obsahom, v ktorých sa odráža miestna konfesionálna tradícia. Na pozadí týchto pamiatok možno rekonštruovať aj dejiny miestnej cirkvi byzantsko-slovanského obradu na Slovensku. Za všetky pamiatky treba spomenúť vzácne cyrilské rukopisy z 15. storočia: evanjeliár z obce Baškovce a Terebliansky Prológ, v ktorom sa nachádzajú fragmenty zo Života sv. Konštantína, ďalej sú to rukopisné knihy ako Nižnotvarožský evanjeliár zo 16. storočia, Humenský rukopisný zborník výkladov k evanjeliovým perikopám zo 17. storočia, ladomírovské výklady k perikopám i nedávno objavený rukopis výkladov zo Strážskeho z 18. storočia a mnoho ďalších rukopisov. Všetky pritom obsahujú jazykové prvky miestnych slovenských i karpatských nárečí. Korpus cyrilských a latinkou písaných pamiatok sa stal už zdrojom pre čiastkové monografické práce, početné štúdie, prednášky i vedecko-pedagogickú a popularizačnú činnosť, ktorá sa zameriavala na otázky vývinu národného jazyka a kultúry vo vzťahoch v širokom spektre európskeho kultúrneho prostredia.

Výskum sa sústreďuje na tri okruhy písomníctva:
    1. okruh – liturgické, apokryfické a biblické texty,
    2. okruh – dobové výklady a komentáre k dejinám cirkvi, homiletická, katechetická, apologetická a náučná spisba,
    3. okruh – zápisy rozprávačskej tradície, ľudové čítanie a zborníky mimoliturgickej duchovnej tvorby.

Súčasťou výskumu je nielen rukopisný materiál, ale aj cyrilské tlače z univerzitnej produkcie jezuitského trnavského a viedenského okruhu cyrilských písomností.

 

Fázy riešenia projektu

Harmonogram riešenia projektu tvorí päť krokov, v rámci ktorých sa uskutoční základný výskum a ktoré na seba logicky nadväzujú a prekrývajú sa:

Prvú fázu projektu predstavuje výskum a komparácia prameňov písomníctva byzantsko-slovanskej tradície historickej Mukačevskej eparchie v pamäťových inštitúciách doma i v zahraničí, ktorá zahrnuje selekciu pramenného materiálu obsiahnutého v elektronickej databáze v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV a v archívoch na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Srbsku, v Česku i na Slovensku.

Druhá fáza projektu predpokladá excerpciu pramenného materiálu s cieľom filologickej a kultúrno-historickej analýzy. Uskutoční sa transliterácia prameňov, priebežne bude prebiehať kolacionovanie a apretácia prepísaných textov, ich komparácia s ostatnými archívnymi a digitalizovanými historickými textami. Utvorí sa rámec pre komplexnú analýzu a systematizáciu cyrilského písomníctva za účelom sprístupnenia prameňov prostredníctvom internetovej stránky.

Tretia fáza zahrnuje prípravu diplomatickej a komentovanej edície prameňa s názvom „Pravidlá svetského a cirkevného života“ zo začiatku 17. storočia. Ide o ojedinelý a unikátny rukopisný pramenný materiál zachytávajúci partikulárnu byzantsko-slovanskú tradíciu s presahmi do profánneho prostredia vtedajšej uhorskej spoločnosti.

Štvrtou fázou projektu je príprava a realizácia interdisciplinárnej medzinárodnej vedeckej konferencie, na ktorej odznejú prednášky riešiteľov projektu a uskutoční sa medzinárodná vedecká oponentúra výsledkov a zistení. Na medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencii sa uskutoční prezentácia edície pamiatky.

Piata a záverečná fáza projektu je publikovanie výsledkov riešenia projektu v podobe vedeckých štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Najdôležitejším výstupom okrem edície prameňa bude po verejnej oponentúre na vedeckej konferencii a následnej diskusii práve publikovanie kolektívnej monografie a súboru vedeckých štúdií.



 

Posledná úprava webu: 7.9.2016